Moja prvá skúsenosť s piercingom (Petra)

Bola som požiadaná, aby som spísala svoje skúsenosti s piercingom. Inými slovami, aby som spísala "históriu ma a piercingu". Nie som si úplne moc istá odkiaľ začať. Ak Ťa zaujíma, ako som sa s tým popasovala, ako som sa k tomu dostala a ako to postupom času pokračovalo, tak si prečítaj môj článok.

Teraz už vyzerám vcelku slušne, ale aj tak sú dni a miesta, kedy veľa pútam pozornosť.

Labret / obočie

Celé to začalo, keď mi bolo asi 14, tzn. niekedy v roku 2003. Puberta so mnou už solídne trieskala. Bola som neopísateľne zamilovaná do Linkin Park, a pretože ich frontman a spevák Chester Benington mal pichnutý labret, je vcelku jasný po akým Pierce som túžila. Ale nebolo to tak ľahké, pretože mamka bola samozrejme ťažko proti. Nemôžem si pomôcť, ale vtedy ešte neboli Piercy tak rozšírené ako teraz. (Teraz asi hovorím, ako nejaký páprda.) Väčšina vtedajších dospelých z môjho okolia to brala ako niečo, čo nosí kriminálnici a feťáci.

Ale aj tak sa mi podarilo maminu prehovoriť, a išlo sa do štúdia do Českých Budějovíc na môj prvý Pierce. Bola som zo všetkého pekne vydrená. Štúdio ako také bol svet sám pre seba a pre mňa, puberťáčku to bolo niečo úžasného (dnes sa sebe smejem :-D). Nakoniec som si vybrala, že si nechám prepichnúť obočie, pretože som od Labreta srabácky upustila. Cesta zo štúdia bola vcelku vtipná nielen preto, že som neustále škúlila na novú ozdobu, ale hlavne akúkoľvek výlohu sme minuli, tak som sa do nej musela pozrieť. Nasledovné hojenie prebehlo úplne hladko a bez akýchkoľvek problémov.

Obočie teraz už zatiaľ prepichnuté nemám .. Ale ako je vidieť aj na tejto fotke, mala som ho prepichnuté nakoniec na trikrát.

Fetacka dráha, alias prepichnutý jazyk

Nedlho potom som mala svoju prvú brigádu - predaj zmrzliny, a asi sa dá celkom ľahko odhadnúť kam zmizla druhá výplata. Prvá totiž padla na tielko System of a down, a áno, druhá už išla na ďalší Pierce. Lenže ten už by mi u mamky určite neprešiel, takže všetko potajomky. A keďže voľba padla tentoraz na jazyk, bola to celkom chyba. Bohužiaľ, patrím medzi tú časť ľudí, ktorým akýkoľvek čerstvý orálny piercing príšerne opuchne. V štúdiu by sa vo mne krvi nedorezal, aký som mala strach. Cez všetky hororové očakávanie ale prepichnutie ako také skoro nebolelo. Lenže ako som došla domov, jazyk začal bolieť a hlavne nepríjemne opúchať. Aby toho nebolo málo, mamka ten deň robila na večeru hrianky, to v živote nezabudnem. Také tie do chrumkava osmažené, potreté cesnakom, na vrch kečup, osmažené vajíčko a posypané syrom, no proste dobrota. Ale v tú dobu už ma jazyk bolel ako čert… Takže jasne, dvakrát som si odhryzla a chcela odísť od stola s tým, že nemám hlad, čo mamku samozrejme udivilo, ale ešte to vzala. Lenže ďalší deň ráno som sa zobudila a jazyk som mala tak nechutne opuchnutý, že som bola rada, že dýcham, nieto aby som hovorila alebo nedaj bože jedla a toto trvalo skoro týždeň. To už sa logicky ukázalo ako problém a mamka pojala podozrenie. Bohužiaľ to nebolo podozrenie na to, že mám prepichnutý jazyk. Začala šalieť a neustále mi kontrolovala oči a ruky. Áno, myslela si, že fetujem. (Smiech :-D) Že vraj nejem, že skoro nehovorím a keď už začnem hovoriť, tak príšerne šušlem. Nechala som mamku skoro týždeň trpieť, než som sa jej s takmer vypusteným jazykom priznala, že naozaj nefetujem, ale že som si len nechala prepichnúť jazyk. Vďaka tomu to nakoniec prešlo úplne hladko, pretože sa jej strašne veľa uľavilo, a nejaký prepichnutý jazyk jej nakoniec vôbec nezaujímal.

Piercing jazyka takmer nebolel, ale hojenie bolo naozaj náročné.

Dlho očakávaný labret a pupok

Aby som pravdu povedala, nie som si istá ako presne to pokračovalo ďalej. Počas nasledujúcich 3 rokov som navštívila štúdio ešte niekoľkokrát. Konečne som zobrala odvahu k tomu labret. A áno, asi tri dni som mala pysk, ako havajský bubeník. Bolo to niečo príšerného, ale stálo to za to. Strašne moc ma bavilo vyčnievať, takže som si zohnala niekoľko náušníc na výmenu a občas tam nosila taký ten dlhý hrot, ten bol naozaj parádny. Nasledovalo prepichnutie pupku.. To bol pre mňa jeden z dvoch najbolestivejších piercingov. Neviem prečo, ale prepichnutie pupku ma bolelo naozaj veľa. O jeho hojenie radšej nehovoriť. Nechala som si ho strašne "chytro" pichnúť v lete, čo je samozrejme chyba. Je horúco, človek sa potí. Piercing v pupku býva na hojenie náročnejší i bežne, ale v lete? Hotový očistec. Po mesiaci som bola natoľko zúfalá, že už som ho chcela vybrať. Nakoniec sa s tým moje telo ale pobilo, Pierce vyhral a mám ho ako jeden z mála do dneška, aj po pôrode dvoch detí.

Labret je jeden z piercingov, ktoré dnes už nemám. Konkrétne tento som vybrala kvôli zubom a ďasnám, pretože som ho mala pichnutý veľa nízko.

Uši a nos

Tou dobou už som bola na internáte, niekoľkokrát som si nechala nastreliť náušnice do chrupavky v uchu, ktoré som ale vždy nakoniec musela vybrať. Prepichnutá chrupavka mi asi nie je súdená. Vždy bolela a hnisala takým spôsobom, že som musela náušnicu vybrať. Potom som urobila úplnú idiotiu – nabehla som do klenotníctva s tým, že keď majú nastreľovacie pištoľ, tak mi tu náušnicu môžu vlastne nastreliť aj do nosa, no nie? Zamestnankyňu klenotníctva som musela chvíľu prehovárať, ale nakoniec kývla a išlo sa na vec. Čo nasledovalo asi ani nemusím zdĺhavo popisovať. Ozdobu som nosila zhruba dva týždne, ale vo chvíli, keď mi Pierce v jednom kuse hnisal, už som musela náušnicu vybrať. A pretože som tam mala tú hlúpu nastreľovaciu náušnicu, tak rozopnúť ju bola naozaj "sranda". Nakoniec sa to podarilo len s pomocou kombinačiek.

Tou dobou už som pomaly utekala z učenia, mala som prepichnuté obočie, pupok, jazyk, labret, nos a zatiaľ len ľahko roztiahnuté uši. A podľa toho, sa ku mne ľudia správali. Ale o tom zasa inokedy. ;-)

Upozornenie: Tento článok popisuje príbeh Petry. Prezentuje pohľad na jej začiatky s piercingom. V žiadnom prípade nikoho nenabáda k podobným aktivitám, aké Petra podstúpila. Piercing má robiť radosť. Preto prosíme vždy postupuj podľa riadnych postupov, nech si svoj piercing môžeš užiť na maximum!